"The perfect combination of elegance, power, extreme beauty, working capacity and strong character" 
(Ferencz Csaba-12/04/1994).

Ako to celé začalo?

Svoju prvú sučku bPP som si kúpila v lete roku 1993. ASTA bola mojou skvelou spoločníčkou a ochrankyňou necelých 10 a pol roka. Aj napriek nie príliš vyrovnanej povahe mi umožnila spoznať toto úžasné plemeno a stať sa závislou od dobermanov na zbytok môjho života. Do jej poslednej chvíle na nej nebolo poznať skutočný vek - nenašiel sa na nej ani jediný šedivý chĺpok, bola stále hravá ako šteňa a nekonečne temperamentná. Posledné dva mesiace jej života sme sa spolu pokúšali zvíťaziť nad nerovnocenným partnerom, žiaľ neúspešne a rakovina mliečnej žľazy nás porazila. A tak ma moja prvá veľká dobermania láska opustila a doma a v srdci zostalo iba ticho a strašné prázdno.

Najskôr som sa zaprisahala, že už nikdy v živote nechcem zažiť tú hroznú bolesť a lúčenie a bola som presvedčená, že už nikdy nebudem iného psa mať tak rada. Kto sa však pokúsil žiť "bez duše" tak vie, že sa to nedá .... a tak som sa rozhodla si tú svoju "dušu" opäť nájsť. V snahe vyhnúť sa problémom so zdravím a povahou som sa rozhodla, že začnem hľadať šteňa zo spojenia s PP. Ako neskúsený začiatočník som sa zameriavala predovšetkým iba na povahu, dobré kĺby a exteriér u chovného páru - neskôr som však zistila, že to bolo málo. Po niekoľkých neúspešných pokusoch a výjazdoch za šteniatkami som ju našla - a tak prišla moja druhá veľká dobermania láska menom AGÁTA z MOKRSKA. Bolo leto roku 2004 a na dvore behalo 6 rozkošných šteniat (1 pes a 5 sučiek), ale iba jedna bola ona. Našli sme sa a začal sa náš krásny spoločný život, ktorý síce trval len 5 rokov a dva mesiace no napriek tomu mi dovolila ten krátky no krásny čas s ňou stráviť až do jej posledného výdychu v mojom náručí. Agáta pochádzala zo začínajúcej CHS kde odchovali iba jeden jediný vrh a kontakt s chovateľom bol po celé tie roky minimálny, čo ma samozrejme dosť mrzelo. Napriek tomu sme spolu získali veľa priateľov a spoznali veľa nových ľudí a nové zákutia kynologického života - ako po výcvikovej tak i po výstavnej stránke. Taktiež ma priviedla aj k aktívnej práci v Klube chovateľov dobermanov SR. Postupom času som sa začala viac zaujímať o plemeno a jeho zdravotné ťažkosti a začala som si robiť prehľad o jednotlivých chovných líniách a ich úskaliach. Žiaľ som zistila, že plemeno doberman trpí na viacero závažných ochorení, o ktorých som pred tým nemala žiadne poznatky. Snáď najzávažnejším problémom je dilatačná kardiomiopatia (tzv. DCM), ktorá bola žiaľ aj príčinou predčasného odchodu mojej Agátky. Napriek mojej snahe a opakovaným preventívnym vyšetrenia srdca na Trnavskej poliklinike, kde "vďaka" opakovanej nesprávnej diagnostike zo strany MVDr. Ruttkaya nebola včas zahájená liečba a Agátka mi ráno 9.7.2009 vydýchla v náručí. ..... A tak ma opustila ďalšia a opäť prišlo to ticho a prázdno, ktoré bolo znásobené dvoma .... 

Sú veci, na ktoré si človek nikdy nezvykne .... no zodpovedným výberom šteňaťa z preverených línií, s vylúčením blízkej príbuzenskej plemenitby, s požiadavkou na kvalitné povahy, dlhovekosť predkov, vyšší vek samotného chovného páru a ich aktívne športové preverovanie môže človek riziko aspoň výrazne eliminovať..... a potom to už bude iba o šťastí .... 

Boli Vianoce roku 2009 a ja som opäť dostala šancu spoznávať úžasnú dušičku - krásnu čiernu dobermaniu slečnu HÉRU GUMBY, za ktorú ďakujem pani Jarke Mikuleckej (CHS GUMBY) .... a tak prišla tretia, šťastie sa na mňa usmialo, duša sa mi vrátila a ja som opäť celá a snáď poučená minulosťou a získanými poznatkami .... verím že toto moje malé temperamentné šťastíčko bude aj naďalej také šikovné a bude sa nám dariť nielen na poli športovej kynológie ....

Eva Kozsuchová