|
To je otázka, ktorú nám veľmi často pokladajú hlavne začínajúci
vystavovatelia. Pravda je taká, že ľahko nadpriemerný dokonale predvedený
pes má na výstavách omnoho väčšiu šancu na úspech, ako akokoľvek lepší pes,
ktorého
jeho pán nevie správne postaviť a predviesť tak, aby sa čo najlepšie uplatnili
jeho prednosti. Predvádzanie psov na výstavách je umením, ktoré poskytuje obživu profesionálom
a "handlerom". Asi nikto z nás nebude tým profesionálnym "handlerom",
no mali by sme sa naučiť svojho psa ukázať tak,
aby sa javil v tom najlepšom svetle. A nie len on. :o)
Čo musí pes v kruhu vedieť?
Náš pes musí byť kľudný a vo svojej blízkosti musí strpieť blízkosť
iných psov a ľudí. Predovšetkým nesmieme byť nervózny ani my, pretože by
sa naša
nervozita preniesla na psa, ktorý je veľmi citlivý na všetky naše pocity a
citové rozpoloženia. My sami sa musíme presvedčiť o tom, že
"pokiaľ nejde o život, nejde vlastne
o nič!". A na výstavách o život skutočne nejde. Po neskúsenom psovi,
ktorý je po prvý krát medzi ľuďmi či psami nemôžeme predsa chcieť, aby
sa vo výstavnom kruhu tváril ako suverén. Preto svojho psa od útleho veku navykáme
na rôzne ruchy ulice, či výstavy
- vhodné je psíka vziať so sebou na výstavu aj v prípade, ak sme ho ešte
neprihlásili. Takto mu dáme možnosť postupne si zvykať na záplavu nových dojmov a pachov.
Až sa potom po prvýkrát dostane do kruhu, nebude ho
už toto prostredie natoľko rušiť.
Psa môžeme prihlasovať na
výstavu väčšinou od 6 mesiacov. Skúsený posudzovateľ "dorastenca"
a mladých psov posudzuje vždy tolerantnejšie, pretože vie, že sa pes všetko
ešte iba učí. Pre neskoršiu kariéru výstavného psa býva väčšinou
výhodnejšie, keď sa "otrká" ešte ako mladý a postupne si takto
navykne na ruch výstavy - a koniec
koncov, takto si
na ne zvykneme aj my :o) .
Rovnako je dôležité aj to, aby sa pes v kruhu vedel správne pohybovať - chôdza,
klus. Je samozrejmé, že pes chodiť vie. No predovšetkým musí vedieť správne chodiť na vodidle a citlivo reagovať na povely svojho pána. Pes
nikdy nesmie na vodidle ťahať a mal by:
- byť zvyknutý chodiť a behať v kruhu,
- vedieť chodiť a behať po priamke tam a späť,
- musí reagovať na povel prechodom do rýchlej, či pomalšej chôdze - práve
tak ako si to situácia v kruhu vyžaduje.
Tiež je dôležité, aby pes vedel správne "stáť". Teda aby sa vedel postaviť do
výstavného postoja, pri ktorom najlepšie vyniknú jeho prednosti. Pes je
najkrajší
pri "vzbudenej pozornosti", kedy s napätými svalmi a s pozorným pohľadom
sleduje niečo ho zaujíma. Podľa zásad FCI je akékoľvek
stavanie psa proti psovi, tzv. hecovanie a hlasité povzbudzovanie
spoza kruhu (double handling) zakázané. Porušenie týchto
nariadení má za následok vylúčenie psa a vystavovateľa z
výstavy. Psa je vhodné naučiť nejaký vhodný povel. Tento
povel najprv opakujeme, kedykoľvek sa pes samovoľne nastraží,
pretože práve zbadal niečo, čo ho zaujalo. Ak budeme dôslední a trpezliví, pes si náš
povel spojí s požadovaným chovaním (výstavným postojom) a skutočne sa
potom
na takýto povel postaví do " pozoru".
Ďalšou skutočnosťou na ktorú sa trocha pozabúda je, to že rozhodca musí
skontrolovať
chrup psa a pri psoch musí ohmatať správne vyvinutie semenníkov (tak ako je
to požadované vo všetkých štandardoch). Preto musíme
psa naučiť predviesť zuby. Najskôr skus pri zavretých ústach, potom obe strany a
nakoniec doširoka otvoriť. Pes tiež musí strpieť, že mu rozhodca zuby
prezerá (niekedy veľmi zblízka) a že mu ohmatáva semenníky.
Na výstavách v zahraničí musí pes mnohokrát strpieť aj omnoho viac. Zahraničný
rozhodcovia psov často dôkladne prehmatajú, vystavovaným psom doslova
prehmatajú chrbát, svaly aj kĺby. Pes sa nesmie vydesene krčiť a
uskakovať, rovnako sa nesmie prejaviť agresívne. Výsledkom
agresívneho správania sa psa v kruhu je diskvalifikácia psa.
Bojazlivé reakcie zasa znižujú výsledné hodnotenie. Preto musíme psa privykať
aj na takéto situácie. V žiadnom prípade pes
nesmie útočiť ani na ostatné psy, ani na osoby, ktoré sa v kruhu pohybujú, ani na rozhodcu,
ktorý sa snaží prehliadnuť posudzovaného psa.
A ako toto všetko nášho psa naučíme?
O kľudnom chovaní sa psa v kruhu sme už hovorili -
tu nám pomôže jedine správny zvyk.
Ak naučíme nášho psa správne reagovať na naše povely, tak už záleží
len na nás, aby sme ho v kruhu s právne viedli. V kroku ani v
kluse rozhodne nepredbiehame
toho, čo je pred nami a udržujeme si za ním primeranú vzdialenosť (tak aby
nemohlo dôjsť k nechcenej agresii medzi psami). V kruhu sa pohybujeme po čo
najväčšej
kružnici, tak aby psy mali dostatok priestoru, a dodržujeme všetky pokyny rozhodcu
alebo vedúceho kruhu. Pri tréningu
v kruhu sa snažíme nájsť také tempo, ktoré bude psovi najviac vyhovovať.
Pri dobermanoch si nájdeme také tempo, pri ktorom pes nejde
mimochodom - teda rýchlejšie tempo. Správny tréning by sa
mal vykonávať minimálne s dvojicou a pri nácviku by sme mali mať
pozorovateľa, ktorý nás upozorní na naše chyby a pomôže nám
nájsť naše optimálne tempo. To isté platí aj o nácviku
správneho postoja - skúsenému psovi môžeme dokonca upravovať
postoj nôh podľa želania - zdvihnúť za hrudník a znovu spustiť, aby
sme docielili lepšie postavenie, poopraviť postoj panvových končatín, aby
sa narovnali inak
trocha klenuté bedrá. Na to to je práve vhodný pomocník, ktorý psa
pozoruje z odstupu a vidí ho ako celok a môže nám pomôcť nájsť najlepší
postoj pre nášho psa.
Prehliadku zubov ( a u psov aj kontrolu semenníkov) trénujeme
najprv s niekým koho náš pes pozná a neskôr požiadame o
pomoc aj niekoho cudzieho. Ak vidíme, že pes pri tejto kontrole
ne reaguje príliš priateľsky,
radšej sa naučíme mu zachytiť hlavu a pridržať ho tak aby si nesadal a
nemal šancu vyštartovať po ruke, ktorá mu prehmatáva jeho citlivé
miesta. Na kontrolu zubov si psa posadíme najradšej pred seba, nakloníme sa
po
nad neho a rozhodcovi ukážeme jeho chrup. Ukázať chrup psa sa musíme naučiť tak, aby
ho rozhodca dobre videl a zároveň aby mu vo výhľade nebránila
ani naša sklonená hlava.
Psíka zvykáme aj na prehmatanie c hrbta, krku, svalov a kĺbov končatín.
Opäť najprv sami a neskôr s pomocou našich známych.
Záverom by bolo vhodné sa zmieniť aj o nás ako vystavovateľoch. V kruhu
nestačí aby boli boli poslušné iba naše psy, ale i my vystavovatelia
by sme sa mali pridržiavať určitých pravidiel. To znamená
nastúpiť do kruhu včas a rešpektovať všetky pokyny najvyššej autority v kruhu - rozhodcu
a aj jeho pomocníka (vedúceho
kruhu). Držať svojho psa tak, aby nemohol byť nebezpečný ani sebe, ani druhým.
Nakoľko sa pes posudzuje nielen v kľude, ale aj v pohybe, mali
by sme si zvoliť takú
obuv, v ktorej vydržíme behať v kruhu a v ktorej sa budeme môcť dobre zaprieť
pokiaľ by bolo potrebné nášho psa rýchle ovládnuť silou. K
ostatným vystavovateľom v kruhu sa nebudeme správať tak, ako
by sme si neželali aby sa správali oni k nám - nebudeme ich
obmedzovať v pohybe a ani ich predbiehať. Na rozhodnutie rozhodcu rozhodne
nereagujeme agresívne, či pobúrene - veď je to tiež len človek. I keď sme
presvedčený o tom,
že náš pes je ten najkrajší, no podľa štandardu to môže byť niekedy
trocha inak. Každý človek - a niekedy aj rozhodca - má právo na svoj
vlastný názor, ak je v súlade so štandardom. Pokiaľ nie sme s niektorým rozhodcom
spokojný, pretože dostatočne neocenil prednosti nášho psa,
jednoducho sa na budúce prihlásime na výstavu, kde posudzuje niekto
iný. Pretože - úprimne povedané - občas sa stáva, že to, čo
sa znepáčilo jednému, bude druhý
rozhodca pokladať za prednosť.
Z výborného ocenenia preto máme radosť a neváhame
ju dať poznať. No
nad menej skvelým posudkom je najlepšie mávnuť rukou a nenechať sa znechutiť.
Pretože pre Vás bude i naďalej jedine ten Váš pes je ten
najkrajší.
Hore |
